Zimná záhrada je jedným zo spôsobov, ako originálne dotvoriť vzhľad domu výrazným estetickým prvkom. Relaxujte v pohodlí vášho domova v presklenej, slnkom vyhrievanej miestnosti za každého počasia.
Modernému ponímaniu zimných záhrad bol blízko na počiatku 20 storočia francúzsky vedec Felix Trombe, ktorý sa svojimi pokusmi usiloval o maximálne využitie slnečnej energie vykurovaniu interiéru domácnosti v zimných mesiacoch. Vynálezca k svojim pokusom zhotovil sklenenú predstenu vo vzdialenosti tridsať centimetrov pred fasádou domu. V priestore medzi stenou a sklom sa ohrieval vzduch, ktorý sa vháňal do interiéru.
Móda zimných záhrad
Móda zimných záhrad k nám prišla z upršaného Anglicka, kde sa ich obľúbenosť traduje až niekoľko desaťročí. Veď čo už môže byť príjemnejšie ako posedenie pri šálke čaju v príjemne vyhriatej presklenej miestnosti plnej zelene a sledovanie poletujúcich vločiek snehu za oknom?
Zimná záhrada si v ostatných rokoch získava čoraz viac priaznivcov, ktorí sa pre jej výstavbu rozhodujú z rôznych príčin. Patrí medzi ne napríklad možnosť zväčšenia obytného priestoru, úprava či zvýraznenie architektúry rodinného domu a v neposlednom rade aj možnosť preniesť si kus prírody do vlastného obydlia. Úplne pôvodným zámerom budovania zimných záhrad bolo vytvorenie samostatného priestoru, vhodného na pestovanie exotických teplomilných rastlín v cudzom klimatickom prostredí.
Pokiaľ sa budete vážne zamýšľať nad vybudovaním zimnej záhrady vo vlastnom dome, budete musieť zvážiť, či vám ide o zabezpečenie ďalšieho vykurovaného priestoru, alebo sa uskromníte s neobytnou miestnosťou, ktorá zostane v zime chladná. Od odpovede na túto otázku sa totiž bude odvíjať výška vstupných investícií. Nevykurovaná zimná záhrada, nazývaná aj „studená“, poslúži v zimnom období na prezimovanie okrasných rastlín a na pasívne temperovanie domu. Náklady na jej výstavbu sú omnoho nižšie ako náklady na vykurovanú „teplú” zimnú záhradu, pretože na jej realizáciu postačí využiť obyčajné izolačné dvojsklo.
Celoročný obytný priestor
Moderné stavebníctvo kvalifikuje teplotný medzi priestor zimnej záhrady ako vykurovaný presklený priestor, ktorý je zakomponovaný do jadra domu alebo sa nachádza pred jeho jadrom. Jeho obalovú konštrukciu tvorí presklený systém z bezpečnostného skla o hrúbke 4-8 mm s dutinou o hrúbke 12-16 mm.
Sklo je schopné prepustiť z exteriéru do interiéru krátkovlnné infračervené slnečné žiarenie, ktoré sa pri tomto prechode mení na dlhovlnné, pričom sa z neho uvoľňuje teplotná energia. Energia sa následne dokáže akumulovať v podlahe a stenách, čiže v masívnych častiach konštrukcie, odkiaľ spätne vyžaruje teplo do priestoru.
Takýto obytný priestor sa však často dokáže vyhriať až na teploty okolo 65 – 70°C, čo je škodlivé pre rastliny a nábytok, ako i pre samotného človeka. Úlohou kvalitnej zimnej záhrady je teda zabezpečenie požadovanej tepelnej pohody v jej priestore a tú je možno vytvoriť len dokonalou funkčnosťou použitých stavebných, ale aj technických prvkov. Technické prvky musia medzi sebou komunikovať a spolupracovať a postarať sa tak o regulované odvetrávanie nasávanie čerstvého vzduchu, v lete napríklad o tienenie sklených plôch a v zime o pravidelné ofukovanie sklenených kolmých stien, ktoré sa inak pôsobením rozdielnych teplôt na oboch ich stranách, majú tendenciu rosiť.
Výhody použitia dreva
Výhodou dreva, oproti iným používaným materiálom je jeho nízka tepelná rozťažnosť. Použité drevo musí byť, kvôli vlhkostným podmienkam v záhrade, impregnované konzervačnou farebnou suspenziou a na jeho povrch musí byť nanesená hrubá vrstva lazúry, ktorá je pružná a preto sa nelúpe a nepraská. Takto opracovaný materiál si dlho zachová prírodnú kresbu svojho dreva a je schopný bez problémov odolávať vonkajším poveternostným vplyvom. Obnovovať lazúru sa doporučuje približne raz za 8 -10 rokov. Okrem príjemného vzhľadu má drevo veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti. Na výstavbu zimných záhrad sa najčastejšie používa smrekové a borovicové drevo, tí solventnejší sa môžu rozhodnúť aj pre o niečo drahšie – drevo dubové.